V roku 1526 v bitke pri Moháči bolo uhorské vojsko porazené. Týmto sa otvorila Turkom cesta do vnútra Uhorska, čo bolo príčinou vysťahovania chorvátskeho a srbského obyvateľstva. Keď Turci v roku 1557 dobyli hrad Kostajnicu, ležiaci na rieke Une, ktorá bola hraničnou pevnosťou medzi Bosnou a Chorvátskom, z obsadených území odchádza srbská a chorvátska šľachta a s ňou i obyvateľstvo. Ako sa spomína v Pamätnej knihe obce Račišdorf, napísal jezuitský historik Ján Segedy toto: „Zo Slavónie sa vysťahovali mnohí sedliaci do Uhorska – jedni v dôsledku hladu, iní zo strachu pred Turkom... Niektorí našli útočište i v Bratislavskej stolici.“ Do okolia Bratislavy prichádzali najviac vysťahovalci z Chorvátska. Chorvátske rodiny po čase splynuli s pôvodným obyvateľstvom, a tak posilnili slovanskú časť obyvateľstva. Doteraz medzi pôvodnými obyvateľmi Rače prevládajú chorvátske mená s koncovkou „ič“, ako Benčič, Bednarič, Ďurďovič, Halinkovič, Husarovič, Polakovič a pod.
Chorvátsky pôvod mal aj gróf Siegfried Kolonich (Kolonič), zeman Račišdorfu, rytier zlatej ostrohy, evanjelický magnát, ktorého kráľ Maximilián I. (1564 – 1576) obdaril vysokými úradmi a mocou a vyvolil si ho za svojho radcu.
V druhej polovici 16. storočia dostala Rača viaceré výsady a bola povýšená na mestečko.
Roku 1606 sa Rača stáva majetkom Jána Kegleviča, ktorý pochádzal zo starej chorvátskej rodiny, a jeho manželky Zuzany Bayovej, dcéry Michala Baya.