Jedna z nich sa totiž – hoci aj keď len torze pôvodnej hmoty - šťastnou zhodou okolností zachovala. Nie je možné určiť, či patrila k najvyšším, alebo najnižším sochám na oltári, respektíve či všetky sochy boli podobnej veľkosti. Zachovaná socha svätého kráľa je pôvodne aj maľovaná a zlátená (polychrómovaná) drevorezba s výškou cca 126 cm vrátane spolu vyrezaného podstavca. Šírka sochy je v strede, pri vejúcej drapérii, maximálne 46 cm. Je vytvorená ako jednopohľadová, s vydlabaným zadným korýtkom, takže jej hĺbka nepresahuje 32 cm. Bola vytvorená kompaktne z jedného kusu lipového dreva, s výnimkou samostatne rezaných a pripevnených rúk, ktoré sa po zrušení oltára iste časom poškodili a stratili. nezachovali.
Chýbajúce ruky svätého kráľa sú dôvodom, že nám absentujú aj atribúty, teda ikonografické prvky umožňujúce identifikovať konkrétnu spodobenú postavu svätca. S najväčšou pravdepodobnosťou predstavuje sv. Štefana, uhorského kráľa a zemského patróna, alebo jeho obvyklý oltárny „náprotivok“ – o niečo neskôr vládnuceho uhorského kráľa, sv. Ladislava.
Z umelecko-historického hľadiska je skutočne veľkým pozitívom, že dielo možno nielen časovo, ale tiež autorsky pomerne presne zaradiť. Keďže práce na zariaďovaní sanktuária kostola boli ukončené k roku 1753, tento je možno považovať za hraničný aj pre vznik oltárnych plastík. Autorstvo sa dá per analogiam pripísať bezmennému sochárovi z trnavského regiónu, respektíve zrejme priamo z Trnavy, ktorý zhruba v rovnakom čase vytvoril aj sochy pre neďaleký kostol v Kaplnej.
Drevorezby z Kaplnej predstavujú tiež svätých uhorských kráľov ako zemských patrónov: svätých Štefana a Ladislava, no popri nich sa zachoval aj zrejme niekdajší ústredný svätý patrón kaplnského kostola - Ján Krstiteľ. Všetky tri spomínané sochy z niekdajšieho barokového oltára v Kaplnej sú od roku 1971 majetkom SNG v Bratislave (inv. č. P – 1414, 1415 a 1416).