Je jednou z najvýraznejších bratislavských dominánt a po Hrade druhým najvyhľadávanejším turistickým objektom hlavného mesta Slovenska.
Archeologický výskum dokázal, že najstaršie osídlenie na mieste dnešného Dómu pochádza z neskorej kamennej doby – eneolitu. Patrilo ľudu badenskej kultúry. Pomerne intenzívne bolo osídlenie v období 1. storočia pred Kr., keď sa na tunajšom území usídlili Kelti a priestor, na ktorom dnešný chrám stojí bol v tesnej blízkosti ich oppida.
Stavba chrámu prešla počas svojej stáročnej existencie zložitým stavebným vývojom. Miesto, na ktorom súčasný chrám stojí, bolo od nepamäti centrom spoločenského a cirkevného diania v meste. Podľa dochovaných správ a archeologických nálezov sa dá na tomto území predpokladať jadro vznikajúceho mesta na prelome 12. a 13. storočia. Existovala tu osada, ktorej obyvatelia tu okrem svetských stavieb a trhu (prvý záznam o konaní trhu pochádza z roku 1151) postavili v 11. storočí menší kostol – rotundu – s kruhovým pôdorysom, okolo ktorého pochovávali.[2] Rotunda bola v 12. storočí prestavaná na kaplnku zasvätenú svätému Martinovi a jej spodná časť slúžila ako karner. Potrebám veriacich sprvu plne postačovala.