Niekedy koncom 11. storočía, po začlenení Oravy do uhorského štátu opúšťajú naši predkovia praveké hradiská a stavajú si domy väčšinou pozdĺž potokov či na iných vhodných miestach. Orava bola veľmi riedko osídlená a postupne od 13. storočia doosídľovaná obyvateľmi najmä Liptova a Turca, ktorí zaľudnili staré obce a zakladali nové.
Niekedy koncom 11. storočía, po začlenení Oravy do uhorského štátu opúšťajú naši predkovia praveké hradiská a stavajú si domy väčšinou pozdĺž potokov či na iných vhodných miestach. Orava bola veľmi riedko osídlená a postupne od 13. storočia doosídľovaná obyvateľmi najmä Liptova a Turca, ktorí zaľudnili staré obce a zakladali nové.
Na mnohých miestach vyrúbali lesy (porub) a upravovali pôdu klčovaním a vypaľovaním (žiarením); menili ju na poľnohospodársku pôdu. Osada Poruba vznikla výrubom lesov patriacich kedysi Veličnej. Vznikla niekedy v prvej polovici 14. storočia pri potoku ktorý sa roku 1347 nazýval Jablonpataka (Jablonový potok). Pravdepodobne podľa neho dostala dostala názov Jablonov, čo bol prvý názov Poruby. Roku 1350 sa spomína lokalita Jablon. Prvýkrát sa sa názov Poruba uvádza roku 1393 keď župan a pán Oravy Ladislav z Opole vydal pre šoltýsa z Poruby, Ivanovho syna z Veličnej rečeného „Ivagnovicz“ výsadnú listinu. V roku 1420 sa Poruba opäť spomína pod názvom „villa Jablonowa“, v roku 1422 súdna stolica Oravskej župy potvrdzuje že Michal „šoltýs de Jablonowa“ odkúpil a vyplatil šoltýstvo v Porube Tomášovi, rečenému „Ivagnowic“ z Veličnej. Názov Poruba sa používa nepretržite do súčasnosti najneskôr od roku 1547 keď bol vydaný daňový (portálny) súpis pre obec Poruba.