Kolónia pod názvom Bellova Ves vznikla na území dvora Vitény až v 20. storočí (v roku 1923) v rámci I. pozemkovej reformy. Ako prvé kolónie boli na Žitnom Ostrove zriadené v roku 1921 kolónie Hviezdoslavov a Miloslavov. V roku 1925 sa jej súčasťou stala aj pôda z iných katastrálnych území - Rónyaipuszta a Csörgepuszta. Prídel pôdy kolonistom bol z veľkostatkov Šamorín vlastníka Vojtecha Pálffyho.
Kolónia pod názvom Bellova Ves vznikla na území dvora Vitény až v 20. storočí (v roku 1923) v rámci I. pozemkovej reformy. Ako prvé kolónie boli na Žitnom Ostrove zriadené v roku 1921 kolónie Hviezdoslavov a Miloslavov. V roku 1925 sa jej súčasťou stala aj pôda z iných katastrálnych území - Rónyaipuszta a Csörgepuszta. Prídel pôdy kolonistom bol z veľkostatkov Šamorín vlastníka Vojtecha Pálffyho.
Od roku 1938 už bola Bellova Ves samostatnou správnou jednotkou, kde žilo 26 rodín Moravanov, 25 rodín Slovákov, 9 rodín Maďarov a 1 rodina Čechov. V obci bola otvorená aj jednotriedna slovenská škola. V obci bol založený Hasičský spolok a Potravné družstvo. Obec mala vlastnú knižnicu s 207 zväzkami kníh. V roku 1938 pripadla Maďarsku. Po roku 1945 sa stala súčasťou obce Tonkovce, z ktorej sa v roku 1955 osamostatnila. V rokoch 1976 - 1990 bola súčasťou obce Blahová. Od roku 1991 je opäť samostatnou obcou.
V obci nie sú evidované žiadne pamiatky zapísané v Ústrednom zozname pamiatkového fondu SR. Vzhľadom ku krátkej histórii osídlenia obce sa tu nezachovali špecifické tradície.