Vráťme sa však ešte do roku 1663, kedy vznikol ozbrojený konflikt medzi Habsburgovcami a Osmanskou ríšou. Turecké vojská po svojom presune z Istanbulu k severnej strane Dunaja začali obliehať Nové Zámky a na pomoc im prišli Tatári z Krymu. Tí však podnikali aj výpady hlboko do územia dnešného Slovenska. 5. septembra 1663 tak po prvý raz prepadli aj Myjavu a Turú Lúku, ďalšie vpády nasledovali 16. septembra a 10. októbra toho istého roku. Daniel Krman ml. vo svojich spisoch uvádza, že Tatári vtedy z Myjavy odvliekli 707 ľudí a niektorých priamo v dedine postínali. Myjava bola po týchto udalostiach tak spustošená, že v jeseni 1663 nedokázala odviesť služobnosti svojim pánom.
Napriek všetkým nepriaznivým dejinným udalostiam počet obyvateľov Myjavy naďalej rástol a z celokrajinského uhorského súpisu obyvateľstva vykonanom v roku 1828 vyplýva, že v Myjave vtedy žilo 1625 hláv rodín a stálo tu 1103 domov, z ktorých sa platila daň. Bolo tu 88 sedliakov, 1319 želiarov, 153 podželiarov - želiarov bez domov, 82 remeselníkov a jeden obchodník. Z remeselníckych majstrov mala Myjava 35 pytlikárov, 21 mlynárov, 11 mäsiarov, jedného pekára, jedného debnára, štyroch kováčov, jedného gombikára, dvoch kožušníkov, po jednom majstrovi remesla stolárskeho, remenárskeho, krajčírskeho, garbiarskeho, klobučníckeho a jedného výrobcu borovičky. Myjavčania vtedy chovali 120 volov, 1442 kráv, 235 jalovíc a býčkov, 365 koní, 3064 oviec a 69 ošípaných.