Bystrickí mešťania, inšpirovaní vzorom mestského hradu v Kremnici, opevnili v poslednej tretine 15. storočia priestor okolo farského kostola a postavili tu ďalšie budovy patriace samospráve banských miest, mestskej správe a kráľovi: gotický dom kráľa Mateja (nazývaný aj Matejov dom) vznikol v roku 1479, mestská radnica okolo roku 1500; krátko predtým, v roku 1492, dostavali kostol sv. Kríža, nazývaný aj slovenský kostol, lebo sem chodili prevažne slovenskí obyvatelia, s bohatým vstupným neskorogotickým portálom. Opevnenie tvoril vysoký kamenný múr a kruhové bašty. Najdôležitejšou časťou opevnenia bola vstupná brána s barbakanom, dostavaná v roku 1512, do ktorej sa vstupovalo dvoma bránami, pre povozy a pre peších. V tom období prešiel farský kostol nákladnou stavebnou úpravou, ktorú podnes dokumentuje zachované oratórium s gotickou krížovou klenbou, bočná kaplnka sv. Barbory a neskorogotickým krídlovým oltárom od Majstra Pavla z Levoče a neskorogotická bronzová krstiteľnica od majstra Jodoka. Typologickou zaujímavosťou sú portréty svätých, ktorými iluzívne nahradili konzoly pod klenbou v presbytériu. Interiér kostola bol v tých časoch veľmi hodnotný, hl. oltár vyhotovil Majster Pavol z Levoče a údajne bol ešte monumentálnejší ako levočský. Podľahol však ničivému požiaru v roku 1761; v roku 1767 ho nahradili barokovým oltárom s obrazmi od významného rakúskeho maliara J. L. Krackera.