Až profesionálne vinárčenie ma postupne učilo, ako musí byť človek pokorný a zodpovedný, aby konečný, toľko očakávaný plod práce ľudských rúk, nám bol pre radosť a potešenie pri rôznych príležitostiach. Práve spomínané JM Vinárstvo Doľany bolo mojou prvou profesionálnou pracovnou príležitosťou, nakoľko som postupne dostal veľa priestoru a zodpovednosti a mohol som sa tak veľa naučiť. Neskôr, keď som cítil, že sa musím posunúť ďalej, som sa na krátky čas zamestnal v Pezinku na prevádzke výroby destilátov a brandy. Tu som mal možnosť privoňať a naučiť sa viac o výrobe takej ikony, akou Karpatské brandy špeciál určite je. Brandy je síce super, ale víno je víno a ťahalo ma to k nemu späť cez ponuku pracovať na novom vinárskom projekte IN VINO v Modre (dnešné ELESKO).
Nastúpil som ako technológ sekundant k novozélanďanovi Nigelovi Daviesovi, kde sme s polu formovali prvé vína tohto veľkého projektu v rámci slovenského vinárstva. Nakoniec prišlo už spomínané podpichovanie zo strany môjho švagra, že či by som neskúsil niečo robiť sám a nezaložil si vlastné vinárstvo. Myšlienka to bola prenádherná, ale vedel som, že ak to chcem robiť perfektne, tak potrebujem priestory a peniaze na nákup špičkových technológií. Priestory aj finančná podpora nakoniec smerovali z radov našej rodiny.