Obec Vištuk sa nachádza na východnej strane Malých Karpát - na tzv. Trnavskej pahorkatine. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1244. Archeologické nálezy však dosvedčujú, že obec bola obývaná aj v období Veľkomoravskej ríše.
Obec Vištuk sa nachádza na východnej strane Malých Karpát - na tzv. Trnavskej pahorkatine. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1244. Archeologické nálezy však dosvedčujú, že obec bola obývaná aj v období Veľkomoravskej ríše.
Prvá písomná zmienka o Vištuku pochádza z roku 1244 z kráľovskej listiny uhorského kráľa Bela IV. Zmyslom tejto listiny, ktorej originál sa nedochoval, bolo povolenie pre šľachticov Farkaša a Dávida postaviť kostol na počesť kráľovej sestry sv. Alžbety Durínskej. Tento kostol sa mal stavať v obci Kaplná a zároveň tak mala vzniknúť aj nová farnosť, do ktorej kráľ Belo IV. určil, že by mal patriť aj Vištuk. Toto privilégium malo byť ako výraz vďaky za služby oboch šľachticov, ktoré vykonávali pre jeho sestru, keď sa vydala do Durínska. Je však nevyhnutnosťou uviesť, že rok 1244 nepoukazuje na vznik obce. Je teda pravdepodobné, že pred vyhotovením listiny Vištuk existoval už veľmi dlhú dobu. V tejto listine sa Vištuk spomína ako Vyscha. Je to prvé známe pomenovanie tejto obce.
V listine sa taktiež uvádza, že Vištuk patril v tej dobe šľachticovi, zemepánovi – Tiburciovi. Bol jobbagiónom na Bratislavskom hrade. Jobbagióni boli šľachtici-zemani, ktorí vykonávali strážnu vojenskú službu na Bratislavskom hrade. Ako odmenu za vernosť dal kráľ Tiburciovi územie Vištuka. Z neskorších listín sa dozvedáme, že obec vlastnil neskôr jeho syn a po ňom zasa jeho potomkovia – Peter a Tomáš. No Tomášovi bola jeho časť v roku 1296 z trestu odňatá. Listina tiež dosvedčuje, že Vištuk patril do obvodu Bratislavského hradného panstva. Z listiny sa dá vyvodiť, že obec musela jestvovať dávno predtým, než bola darovaná Tiburciovi. Dediční vlastníci – Tiburciovci nedali dedine pomenovanie. Tá ho už mala skôr a obyvatelia ho mali tak zafixované, že pretrvalo stáročia.