Kaplnka sv. Michala je významnou kultúrnou pamiatkou, stojacej na južnej strane od kostola sv. Alžbety.
Jej výstavba spadá do obdobia okolo 1330, a teda po kostole rádu dominikánov je v poradí druhou najstaršou stavebnou pamiatkou v Košiciach. Roku 1556 kaplnka vyhorela počas veľkého požiaru Košíc. Počas Protihabsburských stavovských povstaní prechádzala kaplnka od rúk evanjelikov do rúk katolíkov a naopak.
Po potlačení povstania Františka Rákocziho II, vrátili kaplnku do užívania katolíkom. Až do sedemdesiatych rokov 18. storočia plnila funkciu cintorínskej kaplnky. Jej suterénna časť slúžila ako kostnica a spoločná krypta, zatiaľ čo prízemná časť na bohoslužby. V roku 1821 došlo k opravám kaplnky a terénu okolo kaplnky. Vtedy tu vybudoval novú štvorhrannú vežu. Reštaurácia v roku 1904 prebehla v duchu gotického purizmu a približne o dvadsať rokov na to prebehla reštaurácia interiéru. Posledná komplexná reštaurácia prebehla v rokoch 1998 -2006. Zo stránky stavebnej dispozície ide vlastne o zvyčajné presbytérium gotického kostola s vchodom lemovaným víťazným oblúkom. Vnútro kaplnky má všetky atribúty kostola počnúc pastofóriom cez sakristiu, oratórium a chór. Z vnútornej výzdoby si zasluhuje pozornosť na pravej strane apsidy do múra vhĺbené trojité sedile a na štíte bohato zdobený svätostánok s postavou Muža bolesti. Kaplnka má hviezdicovú klenbu so svorníkmi zobrazujúcimi Krista, sv. Michala a ružu. Pamiatkami byvalého citorína je súbor 17 náhrobných kameňov vsadených do múrov kaplnky na vonkajšej strane. Z nich najstarší je z roku 1375 a ostatné sú z 15. až 17. storočia. V roku 2006 došlo k preklasifikovaniu stavby z kaplnky na kostol.