Na dvoch ostrovčekoch rybníka rástli listnaté a ihličnaté dreviny. Jeden z ostrovčekov bol ozdobený na japonský spôsob ľahkým výhľadovým pavilónom. Z brehu tam viedol mostík v orientálnom štýle. Medzi pováľanými krížami stojaci pustovníkov domček pripomínal zvnútra biedne obydlie pustovníka, ale ďalšie dvere viedli do nádherne zariadenej izby s jemným nábytkom a čínskym porcelánom a všetkým pohodlím pre náročného hosťa. Kúsok odtiaľ sa za malým potôčikom s úzkym tehlovým mostom týčila zrúcanina starého hradu. Cesta k nemu viedla cez tehlový a padací most, ktorý preklenoval vodnú priekopu. Zadná časť hradu bola zariadená na bývanie hájnika.
Do parku boli začlenené vzácne dreviny ako sofora japonská, katalpa, ginko – posvätný strom budhistov (jeden z gynkyí mal v obvode kmeňa 207 cm a patril mu primát medzi všetkými jedincami tohto druhu na Slovensku), ľaliovník tulipánokvetý, brestovec, gymnokladus, vejmutovka, kanadský orech, platan javorolistý, ovisnutý jaseň, strieborné smreky a veľa ďalších. Najväčšiu pozornosť návštevníkov však vždy pútali stáročné duby roztrúsené v lesíku za parkom. Kedysi poskytovali útulok stovkám havraních rodín. Najväčším z nich je Jánošíkov dub. Vo výške pŕs má obvod 527cm.
Park bol kedysi obdivovaný nielen návštevníkmi, ale i odborníkmi. Bol najznámejším a najobdivovanejším parkom v celej bratislavskej stolici. Vďaka nemu sa Voderady dostali aj do vtedajších príručiek a encyklopédií.