Majcichovský farár Ján Novoszad opäť a na základe zvláštneho splnomocnenia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Csákyho požehnal opojskú kaplnku 6. júla 1755 – a od tohto dátumu sa odvíja história kaplnky.
Fundátor František Szás v roku 1754 daroval pre kaplnku dva omšové kalichy s paténami, ktoré sa stále používajú v kostole. Majcichovská kanonická vizitácia z 25. marca 1781 konštatuje, že tieto kalichy požehnal biskup Pavol Révay. V roku 1773 požehnal biskup Anton Révay zvony pre kaplnku.
Kostol v Opoji postavili v roku 1752, pôvodne ako pohrebnú kaplnku s kryptou pre rodinu Szásy. František Szásy, vtedajší vlastník opojských majetkov dal sakrálny objekt vystavať tak, aby jeho priečelie bolo kolmo orientované do najstaršej ulicovej zástavby a uzatváralo tak severozápadný okraj obce. Pôvodne baroková, neskôr klasicisticky upravená jednoloďová kaplnka mala delené štítové priečelie, uprostred s naznačenou vežou akoby vkomponovanou do celkovej výšky strechy. Tento typický prvok klasicistických a empírových stavieb dopĺňali dve niky umiestnené po stranách hlavného vchodu a okrúhle okno nad vstupom. Kaplnka mala pôvodne obdĺžnikový pôdorys s rovným uzáverom. V interiéri bola prekrytá valenou klenbou.
Začiatkom 20. storočia bola kaplnka rozšírená o polygonálne presbytérium s krížovou klenbou. Strop v tomto čase dostal aj výzdobu v podobe výjavov z biblie a obrazov sv. Mareka a sv. Lukáša.